Je 1.1. 2017– 01:24 a ja začínam písať tento blog. Pretože nový rok – nové zvyky!
Na začiatku roka mi môj reiki masér povedal, že tento rok bude taký, že všetko zlé skončí a všetko, čo má zmysel sa ešte viac upevní. A že má pocit, že pre mňa to bude rok prelomový a že sa mi stanú super veci (číslo dávam na požiadanie, pretože mňa niečo ako zachránil). Celý rok som ten prelom čakala. V slzách. Bolo to ťažké. Všetko. A až teraz, keď už je po roku, uvedomujem si, že všetky veci, ktoré sa mi v roku 2016 stali, ako keby len vyšliapali cestu pre skutočne nové začiatky. Tak ja obraciam list. Keby som bola šikovnejšia, urobím to aj ako gifko. Ale nie som. Každopádne, v roku 2016, mesiac po mesiaci, sa stalo toto:
- v januári som riešila celý čas len ducha (mali sme ho doma)
- vo februári som kričala, že ja som dievča, ktoré potrebuje na Valentína kvety, tak nech sa s tým zmieri
- v marci som mala narodeninovú oslavu, kde prišlo desaťkrát viac ľudí a cítila som lásku, áno, veľa
- v apríli som kričala na šéfa, že som, kto som
- v máji som mala svoju prvú výstavu v galérii
- v júni som chodila na angličtinu a nič z toho
- v júli som hrala na Pohode naraz so Sigur Rós
- v auguste som bola pri mori trikrát kratšie, ako som potrebovala
- v septembri som začala oficiálne pracovať pre ZOOT
- v októbri odišiel
- v novembri som prvý a posledný raz režírovala
- v decembri som si povedala, že ako dobre, že už je december
Rok 2016 bol pre mňa rokom pochopenia. Pochopila som, že najhlavnejšie je (chvíľa napätia) – áno, byť sám sebou! Ale naozaj. Viete, ja napríklad chodím (tri razy som bola) na ženské kruhy. To ste v takej voňavej miestnosti, ženy tam sedia v kruhu (logiš) a rozprávajú sa o svojich problémoch – no hovorí len tá, ktorá drží kameň slova. A okrem toho som zistila, že všetky ženy, či už sú to právničky, učiteľky alebo blogerky, trápi to isté. V podstate. A hlavne som tam zistila (teda, polopatisticky mi oznámili), že sme zabudli byť sebou. Chápete, že hráme rolu. Ja som dcéra, sestra, kamarátka… ale ako keby som zabudla byť Lýdia. No a ja toto pravidlo síce už dávno viem, ale aj tak som naň zabudla.
No a rok 2016 ako keby si všimol, že som to zabudla a ešte viac ma predo mnou schovával. A potom, keď som si všimla, že už to nie som ja, tak normálne ako keby ma niekto bil. Ale nie po zadku, ani po hlave, ale normálne po hrudníku, že: LÝDIA, TY SI HLÚPA! BUĎ TO TY! AHA, ŽIJEŠ V PIČOVINE!
Ale aby som nebola len kritická, naučila som sa veľa. Napríklad, v roku 2016 som vo svojej posteli neodlíčená zaspala max dvakrát a so šošovkami skoro nulakrát!
Každopádne, rok 2017 taký nebude ani za Boha. Lebo nech sa páči, tu sú:
ˑ vedieť si rozumne rozdeliť čas (aspoň rátať s časom na presun a na jedlo)
ˑ uvedomovať si, čo všetko reálne zvládnem (aby som nad tým vedela aj premýšľať)
ˑ začať hrať ping pong (veď ma to baví)
ˑ schudnúť 6 kg (aby som mohla nosiť crop top)
ˑ dostať sa do formy (lebo nevládzem)
ˑ urobiť si vodičský preukaz (lebo niekedy som jediná možnosť)
ˑ ísť prvýkrát do Paríža, lebo už je čas (bolo by super sa tam zaľúbiť)
ˑ chodiť načas (lebo ja meškám dakedy aj hodinu a dakedy aj deň)
ˑ nefajčiť (lebo mi to nechutí vlastne)
ˑ opiť sa len raz za dva týždne (ale môže byť poriadne)
ˑ veľa tancovať
ˑ veľa divadla
ˑ veriť si (stále)
ˑ pravidelne písať (sem!)
ˑ nehľadať si frajera (ale bohatý hokejista môže byť)
ˑ kupovať viac darčekov
ˑ založiť hip-hopovú kapelu s Tomášom
ˑ menej používať mobil(lebo mám tik v palci)
ˑ byť oveľa lepšia kamarátka
ˑ šetriť
ˑ začať chodiť na dentálnu hygienu
ˑ neotehotnieť (lebo by sa mi to veľmi nehodilo)
ˑ hneď odpisovať na správy
ˑ spať osem hodín denne
ˑ mať aktívny prístup k životu
ˑ dodržiavať termíny
ˑ nebyť nudná
ˑ byť úžasná
Toľko. Ale to je nič, lebo napríklad moja dvojročná sestra sa musí tento rok odplienkovať, odstrániť cumlík a naučiť sa rozprávať. A oproti tomu sú podľa mňa tieto moje plány také milé spríjemnenie života.
PS: Ešte vám chcem povedať, že vás mám fakt rada.
PS2: Ešte by som chcela veľmi poďakovať Radke, pretože ona je tá, vďaka komu má tento blog čitateľnú podobu.
PS3: Dávid a Andrea povedali, že v tých šatách vyzerám ako keby som mala piču na chrbte.
PS4: Určite nechcem prestať nadávať, lebo cítim, že to patrí k mojej osobnosti.
PS5: Nadovšetko vám všetci traja ďakujeme (možno aj Radka) (áno, aj Radka)
PF 2017! Prosím, nech sa ľudia majú radi a pomáhajú si
Všetky fotky fotí a vždy aj bude fotiť Andrea Juneková.