O menštruácii sme tu už hovorili, poďme si pohovoriť o pohlavných chorobách. Alebo o strachu. O sexe. O rakovine krčka maternice. O konizácii. Poďme si pohovoriť úprimne.
Všetko tu je len moja osobná skúsenosť, dobre? Neviem žiadne štatistiky, ani poučky a príde mi odveci si to tu teraz googliť, aby som vás strašila a poučovala. Takže si to dohľadajte sami, resp. opýtajte sa svojho lekára či lekárky, pretože práve preto vám tu teraz píšem o kvasinkovej infekcii a pálivom sexe, aby som vás presvedčila, že to nie je v poriadku. Že na prehliadky treba chodiť.
Už od puberty ma na striedačku trápili všakovaké gynekologické problémy. Nie je to nič vážne, je to bežné, ale dovolím si troška pozmeniť reklamu na Snickersku a hovorím: Keď ťa páli, nie si to ty. A ja som to teda nebola. Skôr, než začnem naplno rozoberať všetko, čo chcem, treba povedať, že sme dospelí/é, a preto budem používať slová ako vagína, penis a kvasinková infekcia. Lebo je normálne volať veci pravými menami.
Mávala som mykózy. Často. Niekedy také, že som nemohla ani kráčať. Môj gynekológ v Michalovciach mi na to dával Canesten (áno, to je ten voľne dostupný liek, ktorý si môžete dať aj na pätu).
Neskôr v Bratislave som mala takú gynekologičku, ktorá podľa mňa nebola úplne najhoršia. Poradila mi napríklad aj nejaké knihy ako Kultivace ženské sexuální energie a ja som sa s ňou vedela rozprávať aj napriek tomu, že na mňa kričala. Lenže vždy mi dávala tie isté maste, čípky a hotovo.
Potom jedna kamoška povedala, že musím vyhodiť všetky gaťky a kúpiť si nové,
potom druhá kamoška povedala, že nemám nosiť tesné rifle,
potom ďalšia kamoška povedala, že na noc si mám dať dole gaťky a mám používať ten gél na intímnu hygienu
a potom že nie
a vynechať cukor
a používať Multigyn, lebo ten je the best.
Až prišla Lenka a povedala, že Barbora mala tiež také problémy, ale že to nie je len tak, že cukor, ale to je celá škála potravín, ktoré v nejakej kombinácii a množstve ovplyvňujú organizmus a môžu zapríčiniť časté mykózy. U každého sú to ale iné potraviny a tá Barbora má takého gynekológa, ktorý je super, ale neni v Bratislave.
Ach, prečo sa my, dievčatá, toľko bavíme o chlapcoch, ale tak málo o pohlavných chorobách? Začala som hľadať, pýtať sa, informovať sa. Gynekológovia a gynekologičky mojich kamarátok však nebrali nové pacientky. Všetci vraveli “Choď do Kocha!“ (gynekologické sanatórium v Bratislave), ibaže ja som vtedy mala 27 a vedela som, že lekár/ka, ktorého/ú si nájdem, raz odrodí moje dieťa a nie som si úplne istá, či chcem rodiť u Kocha, lebo tam je síce pekne a luxusne a rodila tam aj Veronika Cifrová Ostrihoňová, ale keď niečo s mojím dieťaťom bude, aj tak ho odvezú na Kramáre a ja nie som schopná podriadiť sa takémuto riziku.
Ja som ten človek, ktorý keď ide na trojdňový výlet, zoberie si o jedny gaťky navyše, keby niečo.
Priznám sa vám, že som tam aj volala, pretože nepochybujem o kvalite lekárov, ktorí tam pracujú, ibaže gynekologička, na ktorú som mala najlepšie referencie, sa chystala na materskú.
Bola som zúfalá! Na jednej strane som sa extrémne tešila, že mám energiu riešiť svoje zdravie (znie to hrozne, veď na to by sme mali mať energiu v prvom rade), ale vôbec sa mi nedarilo, tikali mi biologické hodiny a moje manželstvo sa rozpadalo aj preto, lebo sex bol bolestivý, až nakoniec vôbec nebol.
A potom mi moja šéfka Jana povedala, že mám ísť k jej doktorovi, lebo je super, lebo sa o mňa postará a má rád i prírodnú i duchovnú cestu (v zmysle: musíš si vážiť sama seba, psychosomatika existuje). Keď som od neho prvýkrát odchádzala, celú cestu som prerevala od šťastia aj od smútku zároveň. Cítila som obrovskú vďačnosť, že som konečne našla naozaj dobrého ženského lekára a že si ho môžem dovoliť. Cítila som obrovský smútok nad tým, že existujú aj nepedantní doktori a ľudia, ktorí si nemôžu dovoliť tých najlepších. Že celý svet je veľmi nespravodlivý a myslela som na tú reláciu Modré z neba, vieš.
Všetci moji lekári a lekárky, ktorých mám najradšej, majú niečo spoločné. Na začiatku mi urobia rozsiahle vstupné vyšetrenia a ja cítim, že majú skutočný záujem zistiť, ako sa mám.
Poviem vám to takto… so životom, aký som v minulosti viedla, je naozaj veľmi, ale veľmi veľká a šťastná (najlepšie slovo bude) náhoda, že nie som HIV pozitívna. Samozrejme, s vírusom HIV sa v dnešnej dobe dá viesť plnohodnotný život (odporúčam seriál POSE na Netflixe). Ale viete, ako k nemu ľudia prídu? Môžeme tu hovoriť o prostitúcii, deje sa aj to, ale mnoho HIV pacientov a pacientiek sa napríklad len opili a vyspali s tým sexy týpkom z klubu, s ktorým celý večer flirtovali, aj keď ho vôbec nepoznali.
Vám sa to už stalo? A mali ste kondóm? Mne áno. A nemala som. Mala som len šťastie.
V apríli, keď som prišla k Dr. Janekovi, všetky moje testy boli negatívne. Až na HPV.
Veta, ktorá si zaslúži bold: Myslím si, že vždy – vždy – vždy, keď máte nového sexuálneho partnera/ku, mali by ste ísť obaja na vyšetrenie (ideálne pred prvým sexom, ale čo ja vám tu budem kázať, všakhej). Môj vtedajší partner to chvíľu odkladal, potom zabudol, potom ho objednali o mesiac, nakoniec sa zistilo, že má nejakú infekciu, na ktorú sme dostali antibiotiká, a potom to už bolo fajn. Ak ju mal on, mala som ju aj ja, a to aj napriek tomu, že moje výsledky ju nepotvrdili. Dôvodov môže byť mnoho.
Poďme si ale pohovoriť o HPV.
HPV neni HIV. Pokiaľ toto čítaš a mal/a si už sex, HPV s veľkou pravdepodobnosťou môžeš mať a ani o tom nemusíš vedieť (dokonca sa nemusí prejaviť aj niekoľko rokov).
Test na HPV sa robí pri gynekologickej prehliadke, ibaže ukazuje výskyt HPV len na tuším 60% (vravím, u mňa sa presné percentá nedozviete). Ak chcete stopercentný test, ten neprepláca poisťovňa a musíte si doplatiť (kedysi to bolo) 25 eur.
Ibaže ja som väčšinou buď nemala hotovosť, alebo mi to prišlo zbytočné.
CHYBA!
Teraz vám to vysvetlím tak, ako tomu rozumiem ja a bude to veľmi, ale naozaj veľmi zjednodušene. HPV má takmer každý, kto už niekedy mal sex. Existuje mnoho typov HPV vírusov. Označujú sa číslom. Tie čísla sa potom radia do dvoch skupín. Menej riziková a viac riziková. Viac rizikové sú najčastejšie čísla 16 a 18, ale aj iné (je ich tam celkom dosť). Ak si to teraz ideš googliť, je to zbytočné. Mne napríklad vyšlo číslo, ktoré na internete nie je radené medzi tými “nebezpečnými“ typmi, ibaže ten článok bol z roku 2014. Čo síce nie je až tak dávno, ale za 6 rokov sa udeje veľa medicínskych objavov, a moje číslo teda napokon nebezpečné je. Ženy s typom HPV, ktoré je vo viac rizikovej skupine, sú náchylnejšie na rakovinu krčka maternice. Neznamená to, že tú rakovinu naisto dostanú, tam je ešte mnoho ďalších faktorov (životospráva, gény, fajčenie,…). Preto už rok nefajčím a týždeň nejem lepok. Ale poporiadku.
Ženy, ktoré majú HPV v rovnakej skupine ako ja, musia chodiť dvakrát ročne na cytologické vyšetrenie krčka maternice. Zjednodušene je to takto: Ak je výsledok negatívny, sme na nule, ak je to rakovina, sme na čísle 4.
V apríli som bola šťastná za nulu, v septembri mi to ukazovalo 0,5. Preto mi urobili podrobnejšie vyšetrenie – biopsiu – to znamená, že mi odobrali kúsoček krčka, ktorý sa zdal najnapadnutejší a po skúmaní sa zistilo, že som na čísle 2.
4 je rakovina, chápeš?
Keď som si prišla po výsledok, môj doktor povedal, že má pre mňa správu a dobrú správu. Správa je, že som teda tá dvojka, ale dobrá správa je, že dvojka neni trojka, a teda sa to dá 15minútovou operáciou vyriešiť.
Tak čo teraz? Operácia? Ja chcem mať deti, veľmi chcem. Môže sa to zvýšiť na 3, čo už znamená, že by mi museli odobrať väčšiu časť krčka maternice, a teda by som sa podrobila vyššiemu riziku potratu. Napríklad. Môže sa to ešte upraviť, možno som len mala veľa stresu. Možno mi pri biopsii zobrali len tú najhoršiu časť a ostatné je dobré.
Možno sa pomodlím a zmizne to (aj napriek tomu, že v tomto kontexte to myslím ironicky, verím na zázraky).
Išli sme na dovolenku, sedela som na pláži a ako do mňa narážali vlny, predstavovala som si, ako vlny zo mňa tú dvojku vyplavujú. Nepomohlo.
Ako som už povedala, som človek, ktorý si na trojdňový výlet aj napriek slnečnej predpovedi zbalí pršiplášť. Pre istotku. A tak som teda pre istotku na tú operáciu (volala som to zákrok) išla, mala som príjemné dva dni v nemocnici, šialene som sa bála a po prebudení z anestézie som sa rozrevala od šťastia, že žijem. Ale to mi potom povedali, že to je len vedľajší účinok (toto v Klinike Grace nevraveli). Zákrok sa volá konizácia a znamená to, že vám odstránia to zlé tkanivo z krčka a následne ho pošlú na rozbor. Robí sa to vraj takou elektrickou slučkou, ale to som len čítala na pravda zdravie bodka sk.
Rozbor ukázal, že všetko zlé odišlo a všetko dobré ostalo, čiže môžem ísť na očkovanie proti HPV. Očkovanie proti HPV je najúčinnejšie pred prvým pohlavným stykom (chápete, to je istotka). Ak raz budem mať dcéru, v trinástich rokoch hneď pekne pôjde, neni o čom. Mami, ak to čítaš, aj Matildu daj, pls.
Na prvom pooperačnom vyšetrení som sa začudovala, ako sa mi môj stav mohol za pol roka tak zhoršiť. Od apríla do októbra. Môj lekár sa ma vtedy opýtal tú vetu viet:
,,Skúste sa zamyslieť, čo sa vo vašom živote za toho pol roka zmenilo.“
Bez zaváhania som len odpovedala : ,,Rozvádzam sa.“
Na znak pochopenia, že to mám ťažké prikývol, že sme na to prišli a potom ešte hovoril o tom, ako si musím nastaviť hranice.
Naučila som sa na túto udalosť pozerať ako na šťastie, nie ako nešťastie. Mám výborného lekára, chodím pravidelne na prehliadky, lebo sa ho nebojím, lebo nemám kŕče v žalúdku, keď tam idem. Keby som tam nechodila každý polrok, ako by to dopadlo? Keď z apríla do októbra nastala taká veľká zmena. Ak mi niekto povie, že sa bojí ísť k lekárovi, že mu/jej niečo nájde, je to pre mňa taká kokotina, že až. Prosím ťa, choď k lekárovi, snáď všetko bude v poriadku a ak ti niečo nájde, rieš to!
Keď ťa páli, nie si to ty.
Pálenie pri kvasinkovej infekcii neradno ignorovať. Ak sa nevylieči poriadne, vráti sa. A potom sa môže stať to, čo sa stalo mne – sex som si spojila s bolesťou. A keď máte sex spojený s bolesťou (a to nehovoríme o fetiši, ale o nepríjemnom pálení), tak ho jednoducho nechcete. Lebo sa bojíte, nútite sa k nemu, cítite sa špinavo. Postupne to celé stráca iskru, niekedy to pretrpíte, ale nakoniec sa vám to dostane do celého vzťahu. A na to už Canesten nepomôže.
Robíš to pre seba!
Tak, ako si nemôžem obliecť bedrové nohavice (napriek tomu, že je to najrozšírenejší strih nohavíc vôbec), tak mám aj iné, špeciálne obmedzenia. Aby som mohla fungovať zdravo.
Mám kamarátky, ktoré sa musia po každom sexe hneď osprchovať, a potom si dať hrejivý vankúšik na vaječníky. Iné nemôžu používať kondóm, lebo nemôžu nič. Mám mnoho kamarátok, ktoré majú po sexe zápal močového mechúra.
Ja som zápal močového mechúra mala dvakrát, keď som tancovala bosá v daždi. Každá máme iné.
Dala som si u gynekológa spraviť test potravín. Test potravín je taký test, kde je 45 najčastejších potravín, na ktoré väčšinou máme alergie, intolerancie alebo ich jednoducho máte v tele veľa. Pichnutím do palca vám odoberú kvapku krvi a je to. Potraviny sa potom zoradia do troch stĺpcov: vhodné, nevhodné a veľmi nevhodné. Tie veľmi nevhodné by ste potom nemali konzumovať aspoň pol roka na očistenie organizmu. Jednoduchý cukor a sladké nápoje tam ani nie sú, lebo to je automatika.
Na záver mám pre vás darček. Toto je zoznam ženských lekárov, ktorých ste mi odporučili na instagrame. Od vás pre vás. Viac vám už pomôcť neviem. Ak máte nejakú otázku, pokojne mi napíšte do komentu alebo do správy na instagrame TU.
Ďakujem, že ma čítate, mám vás rada,
tak sa majte rady aj vy.
S láskou!
P.S.: Na ostatnej prehliadke môj lekár povedal, že keby som videla, aký mám po tej operácii pekný kŕčok maternice, hneď by som mala lepšiu náladu.
P.S.2: Môj lekár je súkromný a nestojí to málo. Kedysi by som si ho nemohla dovoliť, to je pravda, ale stojí za to mať dobrého lekára, veď čo je viac ako ty?
P.S.3: Môj terajší frajer (áno, mám frajera) bol u urológa v prvý týždeň nášho vzťahu. Povedala som mu, že sorry, že ja tu chodím rok po všakovakých vyšetreniach a teba nepoznám. A on povedal, že jasné, že neni problém, že mu to príde sexy, ako sa o seba starám a ako mi na sebe záleží.
P.S.4: Kniha Bez hanby o ohanbí do každej domácnosti!
Mám obrovskú radosť z vašich nádherných správ. Dávate mi veľmi trefné otázky a preto som sa rozhodla ich uverejniť.
Bolí biopsia?
Toto som zažila ja : Biopsia nebolí. Je to taký tlak, ako keď si striháte nechty na nohách. Mne lekárka, povedala, aby som zakašľala a bolo. Sestrička mi povedala, že budem špiniť, ibaže ja som krváca tak silno ako dva dni menštruácie dokopy. Tak som sa zľakla. V deň biopsie som krvácala, na druhý deň takmer vôbec a na ďalší opäť. Preto som išla ešte vyplašená na kontrolu ale všetko bolo dobré. Po biopsii by ste sa nemali aspoň 2-3 dni vôbec namáhať a preťažovať, to som ja nedodržala, preto som krvácala. ALE potom ste mi napísali, že bacha bacha, biopsia môže bolieť, pretože niektoré ženy majú v tej oblasti veľa nervových zakončení. Takže ak vás to náhodou bolieť bude, neľakajte sa.
Ako prebieha konizácia?
Pred konizáciou musíte ísť na množstvo vyšetrení, ako pred každým zákrokom, kde ste v celkovej anestéze. Ja som jeden deň prišla. Druhý deň ráno ma operovali a niekedy sa už i ten deň ide domov, ale ja som išla až ten ďalší. Bolo to v ružinovskej nemocnici a operovala ma pani doktorka Hederlingová ( mojím tajným prianím je, aby raz odrodila moje deti). Po prebudení vás nič nebolí, len môžete krvácať/špiniť ešte niekoľko dní. Pár dní po operácií som mala kopec energie a cítila som sa plná života. Ale akonáhle som len neležala, ale išla umyť dajme tomu riad, po asi piatich minútach na mňa prišla neuveriteľná slabosť. Netreba to preháňať, treba sa aspoň dva týždne šetriť doma na PNke. Kupovala som si vložsky Lidie (lebo mi to prišlo smiešne) a ešte aj také bella – ti eboli najlepšie lebo majú narozdiel od Lidie aj krídelká. Kupovala som si hlavne mäkkučké vložky.
Čo si treba zobrať do nemocnice?
Pyžamo (ideálne nočnú košeľu), župan, spodnú bielizeň, teplé ponožky, ,papuče, príbor (!!!) možno aj pohárik na vodu (aj keď tam je, ale chápeš), čítanie, slúchadlá a klasické hygienické potreby. Ja som si zobrala aj veľa vložiek, pretože si pamätám, že keď som bola mladšia v nemocnici (na ženskom oddelení) vložky tam neboli. Teraz už sú.
foto : Ivan Kalev, Zuzana Petrušová, Šimon Ondruš Ivetka Raškovičová a ja