FEŠN

Prvýkrát v živote som sa opila, keď som mala 12 rokov. Bola som vtedy v astronomickom tábore a napila som sa z Alpy. Akože neviem isto, či sa to dá považovať za opitie, ale pamätám si, že som veľmi chcela vracať, lebo… Continue Reading →

Odkedy som odišla na vysokú školu, nebola som v Michalovciach na prvého mája. Čiže neviem s istotou povedať, či je ešte aktuálne to, čo si pamätám. Lebo môže byť aj to, že je to len moja idylická predstava vyvolaná túžbou za domovom.… Continue Reading →

Keď som bola malá, delila som kamarátky podľa toho, odkiaľ boli. Zo školy, z tanečnej, z hudobnej, z bytovky a z kúpeľov. Keďže sa moja mama bála, aby som nedrogovala, prihlásila ma na naozaj veľmi veľa všelijakých krúžkov, a preto sa okruh mojich kamarátov rozširoval. Spomínam… Continue Reading →

Keď som bola malá, mama mi zakazovala brať si so sebou do škôlky hračky. Vlaste som nemala až také reprezentatívne hračky, ktorými by som sa mohla chváliť. Teda zo začiatku určite boli reprezentatívne, ale neskôr som ich všetky pokreslila fixkami,… Continue Reading →

Prvýkrát som Silvester mimo domu oslávila, keď som mala štrnásť a prvého vážneho frajera. V podstate som vtedy utiekla a opila som sa tak, že som dve a pol hodiny poležiačky vracala do lavóra. Pamätám sa, že frajerovi kamaráti ma držali okolo ramien… Continue Reading →

Je nedeľa, 19. november 2017, 15:57. Sedím vo vlaku smerom do Košíc. Do taxíka som nastúpila o 15:44. Pre poriadok: nastupovala som tak, že nie barz blízko stanice. Keď som sa na poslednej červenej pred stanicou (o 15:49) pokojným hlasom spýtala, či… Continue Reading →

Včera som uvažovala nad tým, kto som. Chápem, že to znie smiešne, ale vysvetlím, nebojko. Žijem v uponáhľanej dobe. Všetci žijeme. Teda všetci okrem mojej kamošky, ktorá si kúpila domček pri Zvolene, aby mala čerstvé paradajky, ale všetci ostatní sa niekam… Continue Reading →

Tento príspevok mal vyjsť už dávno. Ánko, aj fotky tomu troška nasvedčujú, ale nepodarilo sa. Prepáčte mi. Akože chápem, že moje ospravedlnenie nikoho nezaujíma, ale verte, že je úprimné a zo srdiečka. Veľmi ma mrzí, že nezvládam odpisovať na všetky… Continue Reading →

To bola prvá veta, ktorá mi napadla, keď som uvidela tieto fotky od Adi. Možno práve preto som ich odložila a vytiahla až teraz. Chcela by som vás však upozorniť, že tento post nepíšem preto, aby ste ma ľutovali. Ale ak… Continue Reading →

Keď som bola na vysokej škole, bývala som v prekrásnom byte na Zochovej s takou Kajou, ktorá študovala psychológiu. Raz prišla domov a dávala mi cvičenia na predstavivosť, ktoré sa v ten deň naučili (také tie, že keď nakreslíte strom, tak podľa toho,… Continue Reading →