Snažím sa nepísať vám o veciach v ktorých sa nevyznám. Dnes však urobím výnimku, rozhodla som sa napísať o ekológií. Teda, skôr o tom, ako vnímam ekológiu, triedenie, vyhadzovanie, nakupovanie a všetko okolo toho. To, že sa nevyznám hovorím preto, lebo mám pocit, že sa ku mne dostávajú základne informácie, ako ku každému z vás, nie som odborník, neviem presne povedať čo a ako funguje, a prečo je to potrebné, a v akej fáze je ozónová diera. Píšem nie preto, že je to teraz trend, ale preto, že som si všimla, že je január, vonku nie je sneh a kedysi bol.
Nie som veľmi dobrá v učení a vysvetľovaní, neviem povedať na koľko percent sú znečistené oceány, ale načo by som vám to aj hovorila, keď si to vieme vygoogliť. Smutné je, že aj tak si polovica populácie, ktorá zachytila informáciu že naša matička Zem, vďaka nám už je skôr babička, myslí, že tým, že vyhodí kelímok do plastu ju nezachráni.
Jasné, že ja sama ju nezachránim ale toto je boj, boj za záchranu planéty a aj keď prehráme, ja osobne nechcem byť v tíme ignorantov. Samozrejme, nie len preto, aby ma neohovorili, ale hlavne kvôli môjmu svedomiu. Pretože my doma síce separujeme, ale občas sa mi stane, že si zabudnem tašku, občas sa mi stane, že si potrebujem kúpiť kávu so sebou, občas sa mi stane, že som neznesiteľne smädná a kúpim si balenú vodu, podstatné je, či si to uvedomujem, či mi to nie je ľahostajné, či viem, že existujú aj iné možnosti, ale niekedy (samozrejme) sa to nedá.
Byť ZERO WASTE je okrem iného veľmi trendy. Nie jedna firma si na tom postavila marketingové kampane, ktoré mne prídu veľmi smiešne, niekedy aj poburujúce, ale vravím si, dobre. Dobre, je to dobrý trend, lepší, ako kedysi boli holé kríže a vyholené obočie na boku. Ale zachytili ste informáciu v médiách, že mikroténové sáčky sú z enviromentálneho hľadiska menej škodlivé ako látkové či papierové tašky? A tiež, že slamkami je oceán oveľa menej znečistený ako napríklad rybárskymi sieťami? Tak čomu teraz máme veriť? Svojmu vlastnému úsudku? Ale vie ten vypočítať ktorý dym z tovární je horší?
Tým, že nosením babkiných a prababkiných šiat vlastne podporujem niečo, čo sa nazýva slow fashion, mi došlo až minulého roku. Veci im zo skrine kradnem už približne od pätnástich a hlavným dôvodom bolo to, že sa mi páčili. Niektoré ich kúsky mi prišli úplne rovnaké ako to, čo som videla v obchodoch. Nikdy som nerozumela tomu, načo si mám kúpiť niečo, čo mám doma, len troška inakšie ušité, len s trošilinka inou potlačou, gombíkmi či odtieňom. 
Môj bývalý frajer si napríklad vždy na nákup čerstvých rožkov nosil so sebou niekoľkomesačné (možno aj ročné) sáčky, a ja som sa mu vtedy dosť čudovala, pretože sa písal rok 2014 a to ešte nebolo ,,trendy“ . Tiež neznášal chodiť do kaviarni a odsudzoval celú tu konzumnú spoločnosť. Moja babka vždy odkladala darčekové papiere a tašky, v ktorých mala zabalené darčeky a využila ich pri ďalšom sviatku. Moja prababka napríklad vždy vypárala moje staré malé svetre a uplietla mi z nich šál a čiapku.
V kúpeľni máme na kefky taký maličký plastový červený pohárik, ktorý podľa mňa používala ešte moja mamka keď bola malá. Maľovátka mám v takých plastových transparentných dózičkách, ktoré mám už niekoľko rokov a pôvodne slúžili na potraviny. Uvažovala som nad tým, či by som si kúpeľňu nezariadila kúštik viac ,,do prírodna“ a nevymenila by som ten plastový pohárik za drevený/sklenený a transparentné dózičky za košíky. Bolo by to krajšie, prírodnejšie, ale určite nie ekologickejšie. Pretože nahradzovať niečo, čo mi slúži len kvôli image nie je úplne spätie s prírodou. Pripomínam, že nie som odborník.
Rovnako kefa na vlasy. Pred troma rokmi bol obrovský trend Tanglee Teezer a ovládol aj mňa. Objednala som si túto kefu v krikľavo-ružovo-modrom prevedení, teraz by som veľmi túžila po drevenej kefe s chlpmi z diviaka, ale nekúpim si ju, pretože môj kus plastu mi ešte stále verne slúži.
Mám celé kvantum vecí, ktoré mienim nahradiť až keď sa mi tie pôvodné zničia. Takto som to mala celý čas aj s oblečením. Často mi chodia pozvánky na všelijaké bazáre či swapy ale ja tam naozaj reálne nemám čo ponúknuť. Totiž veci ktoré vylučujem sú naozaj už zodraté, sprané a vynosené (raz som však na swape bola s bundou mojej kamarátky a všimla som si že aj takéto ,,vynosené“ veci sa tam bohužiaľ vyskytujú). Nezriekam sa vecí, ktoré už nemám rada, lebo také veci ani nemám. Mám rada všetky svoje veci, pretože mám oblečenie na rôzne príležitosti. Navyše mám veľa vecí, ktoré nosila moja prababka a babka v minulosti a tieto kúsky nikdy nepredám, nedarujem (keď budete milí, tak požičiam) .
Celý január sme venovali upratovaniu, triedeniu, vyhadzovaniu. Nie len my, ako som si na instagrame všimla. Momentálne mám naozaj mnoho kúskov oblečenia, ktoré priznám sa, nenosím až tak často. Keď som začala žiť v Bratislave pohltil ma konzum, vlastné peniaze, nízke ceny a mnoho možností. Milovala som preplnené skrine. Teraz sa všade objavuje kapsulový šatník, 40ks oblečenia, minimal. Tento trend ma pohltil tiež, našťastie som si uvedomila, že ja to predsa nemôžem vyhodiť. Je to môj osobný fundus z ktorého poskladám stylingy na akúkoľvek tému, z ktorého zachraňujem kostýmy nášho divadla, vďaka ktorému som väčšinou prvý človek na ktorého sa obracajú kamošky, keď potrebujú požičať šaty. A ja požičiam veľmi rada. Áno, mám sukne v ktorých mi trčí brucho a verím, že sa raz budem môcť do nich aj zakasať, ale ak nie, dokážem to veľmi šikovne zamaskovať. Nepotrebujem vyhadzovať a kúpiť si nové.
Osobne samozrejme veľmi fandím všetkým možným kefičkám, prírodným hubičkám, domácim mydielkam a vrátnym dózičkám. Jediné, čo ma troška zarazilo sú antikorové, bambusové či sklenenú slamky, ku ktorým sa samozrejme odporúča kúpiť si aj puzdro, aby sa mi nepoškodili a nezašpinili keď ich budem prenášať a k tomu ešte špeciálnu kefičku. Nie je to len podporenie ďalšieho slamkového priemyslu? Čo tak úplne vylúčiť slamky? Samozrejme, chápem, že sú ľudia, ktorí majú k slamke hlboký vzťah a tiež ľudia, ktorí ju zo zdravotných dôvodov potrebujú. Ale ak sa mám vrátiť k mojej babke, pre nás bol sviatok, ak sme mali džúsik so slamkou.
Čím ďalej tým viac si uvedomujem, že sme tým čo jeme, čím sa natierame. Preto osobne nerozumiem, ako môže mať slamka väčší hype ako prírodné deodoranty. Prečo sa v takom rozmere nerieši, že striekať si sprej s aluminium je pre pazušku neradostné? A tie žlté fľaky na bielych tričkách, no fujky.
Deň na to, ako som si kúpila bambusovú zubnú kefku, Curaprox napísal komentár k tomu, že pracujú na alternatívnom riešení ich plastových kefiek. V komentároch sa častokrát spomínalo, že veď tu je bambus, na čo Curaprox povedalo, že bambus prejde viac ako polovicu planéty kým sa k nám dostane a za ten čas sa na ňho usadí množstvo oxidu uhličitého a preto nie je úplne vhodné ho mať v ústach. V ten deň som mala predstavenie v Prahe a uvedomila som si, že som si kefku zabudla doma. Stála som pred otázkou, či si mám kúpiť lacnú plastovú kefku vo večierke, zháňať bambusovú (načo som nemala čas) alebo si deň neumyť zuby a stať sa tak nástrahou zubnému kazu. Čo je v tomto prípade to správne, morálne, ekologické? V tom čase som ešte netušila, že umývanie zubov bambusovou zubnou kefkou je ako keby si šúchate po zuboch drievko z nanuku.
Takto vám poviem, neviem kde je pravda ale myslím si, že veci bez obalu by mali byť lacnejšie ako tie s obalom, že veci navrhnuté lokálnym dizajnérom drahšie ako tie z HMka a že každý človek, ktorý tvrdí, že mu je jedno, ako si tu žijeme, lebo deti mať netúži a globálna katastrofa ho nezastihne je len jeden sebastredný egocentrický úbožiak. Fú, až som sa rozčúlila. A je mi ľúto, že market akým bol nedávno ten s názvom Pomalo , mi pripomínal ďalší market lokálnych dizajnérov a lokálnej kozmetiky. Pretože si myslím, že práve niečo čo sa volá Pomalo by nemalo len zhromažďovať nás s prepáčením uvedomelých ale práve by malo školiť týchto egocentrikov (neviem ako, ja som len herečka, ale rada to zadarmo odmoderujem!)
Zhruba pred pol rokom ma zastavili také panie, ktoré šírili posolstvo Božie. Väčšinou takéto panie ignorujem, poďakujem alebo niečo, ale v ten podvečer som išla pešo po brehu Chorvátskeho ramena, mala som čas a nevidela som dôvod na to, aby som odmietla rozhovor, ktorý mi objasní chápanie niekoho iného. Opýtali sa ma, či sa nebojím dnešného sveta, vravím áno, ale snažím sa aby ma ten strach neovládol. Rozprávali sme sa o separovaní, o svedomí, o následkoch, o pravde. Celý rozhovor trval asi trištvrte hodinu. Vraveli, že svet je na tom tak zle, že keby sme všetci začali separovať aj tak sa to nevyrieši. Prikývla som. Povedali, že musíme veriť, že sa musíme modliť a keď sa budeme každý deň modliť k Bohu, tak on zasiahne. Tieto ženy veria, že zasiahne Boh, iní zase, že zasiahne veda a vymyslí sa nejaký namakaný prístroj, ktorý nám vyčistí panétu . Všetko je možné. Veď aj robot už má občianstvo. Nech to je akokoľvek, či príde Boh alebo veda, nebuďme nečinní, sme tomuto svetu niečo dlžní.
Milé odporúčanie čo mne funguje, čo ja skúšam :
- Roky som používala šampón Dixi (lebo je bez silikónov), teraz som však vyskúšala tuhý šampón a som s ním veľmi spokojná. Skúste tie od 2SIScosmetics alebo od Musk. extra tip od Maťka Borka : Tuhý šampón vďaka svojmu skupenstvu neobsahuje látku, ktorá dodáva vlasom lesk. Preto Maťko odporúča vlasy po každom umytí vypláchnuť v jablčnom octe : 2 lyžičky na liter vody.
- Mydlo namiesto sprcháča používam už dlhšie. Mne najviac vonia Ružová Alej od MUSK , ale časom by som chcela prejsť na úplne bezobalové mydlá, ktoré si narežete.
- Deodorant : soľná hruda mi prestala nejako po pol roku používania účinkovať rozumej zrazu som sa potila veľa a aj smrdkala, momentálne používam Kvetinovú pazušku od Mylo nepotím sa, ale troška ešte smrdkám, v budúcnosti by som chcela vyskúšať prírodné deodoranty od Ponio.
Na telo momentálne používam domáci ružový vyrobený olej od Zuzky Haverdovej a jej Da.Design. Šimon používa kokosový alebo olivový olej. Šimko vlastne nepoužíva žiadnu kozmetiku okrem peny na holenie, umýva sa vodou, pod pazušku si dá občas moju Kvetinovú pazušku, natiera sa kokosovým olejom, ktorým si donedávna umýval aj zuby.
Foto : Chiara Rendeková
Make up, styling, model : Dávid Sivák
košeľa, blúza, sukňa, štipec : od Omky
sukňa strieborná : H&M (tri roky dozadu)